Ďalší článok vedecky podložený tento krát z SPU Nitra, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov.
 

MUDr. Peter Chlebo - potravinová intolerancia, alergia a priberanie z chleba
Článok sa zaoberá:
-          potravinovými intoleranciami a alergiami,
-          jednotlivými kontaminantmi potravín,
-          látkami pridávanými do potravín v rámci technologických procesov, známe ako tzv. éčka,
-          prečo a ako máme konzumovať chleba,

Celý článok.
Dnes budeme v rozhovore pokračovať, dozviete sa ako vplýva „blbnutie so stravovaním“ na vaše zdravie a či je pravda, že sa z chleba priberá. Tipnite si, je to pravda? Odpoveď je o pár riadkov nižšie.
 
V dnešnej dobe narastá počet ochorení a za mnohými z nich stojí práve naše stravovanie. Dobrou správou je, že naše zdravie vieme jedlom ovplyvniť. Stačí si správne a múdro vyberať.
 

Prečo stúpa počet ľudí s potravinovými intoleranciami a alergiami?

 Ja nie som alergológ, ale pokúsim k tejto otázke vyjadriť. O tejto problematike by sme sa mohli baviť veľmi dlho, určite by sme našli množstvo príčin. Ak by sme to mali ale zhrnúť a povedať zjednodušene, tak si myslím, že je to naša súčasná strava, životný štýl a vplyv vonkajšieho prostredia.
 
Ak mám byť konkrétnejší, tak si myslím, že je to množstvo cudzorodých látok, ktoré je možné v súčasnosti v potravinách objaviť. Môžu to byť ako jednotlivé kontaminanty potravín, ako sú  pesticídy, liečivá (najmä antibiotiká a prípravky podporujúce rast zvierat a rastlín), zvyšky hnojív, priemyselné kontaminácie, ale i kontaminácie z ovzdušia, pôdy a vody, ktoré môžu mať výrazne negatívny vplyv na zdravie ľudí.
 
Ďalej sú to látky pridávané do potravín v rámci technologických procesov prípravy potravín, ktoré súhrne nazývame aditíva, ale vo všeobecnosti sú skôr známe ako tzv. éčka. Tie všetky látky môžu mať buď alergizujúci vplyv alebo môžu aj meniť náš genetický materiál s možnosťou vzniku predispozícií k vzniku alergií alebo vzniku dispozícií k precitlivosti s následnými neadekvátnymi (zvýšenými) imunitnými reakciami.
 
Je to i zmena stravovacích zvyklostí, upúšťanie od konzumácie pôvodných potravín a jedál, čo môže viesť postupne k vytvoreniu rôznych intolerancií, z ktorých v súčasnosti je asi najznámejšia laktózová intolerancia.
 
Toto všetko môže napokon vyústiť aj do vzniku závažných ochorení. Autoimunitných ochorení, ako je napr. diabetes mellitus 1. typu, celiakia, morbus Crohn, atopický ekzém a pod.
 
Ďalej je to aj náš zmenený životný štýl. Myslím tým najmä to, že deti sú v súčasnosti vychovávané až príliš úzkostlivo, „vo veľkej čistote“ čo potom nevyvoláva potrebu organizmu „trénovať“, povzbudzovať a vybudovávať náš imunitný systém, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť zvýšenou precitlivenosťou až alergickými reakciami.
 
Vyvolané to môže byť najmä zvýšeným používaním kozmetických prípravkov, nových vysoko agresívnych pracích prostriedkov, ale i ďalších chemických prípravkov.
 

Mnohí veria, že z chleba sa priberá. Je správne vylúčiť pečivo z jedálnička?

 Áno, medzi ľuďmi je všeobecne rozšírený názor, že z pečiva sa priberá. Áno môže sa, ak sa konzumuje v nadmernom množstve, najmä kysnuté. Je to kvôli obsahu sacharidov.
 
Ale ak sa pečivo konzumuje v primeranom množstve, k priberaniu na váhe nedochádza. To potvrdila aj jedna naša klinická štúdia, v ktorej pri adekvátnej konzumácii pečív sa nepotvrdil nárast telesnej hmotnosti.
 
Všetko je to ale hlavne v tom, aby sa zabezpečil vyrovnaný príjem a výdaj energie. To je toľko, čo sa týka energetického príjmu v dôsledku konzumácie pečiva.
 
Pečivo by som z jedálnička však nevylúčil ani preto, že je súčasťou nášho jedálnička už viac tisíc rokov. Náš organizmus je naň jednak adaptovaný a jeho konzumáciu si aj v určitom zmysle vyžaduje.
 
Môžeme sa však baviť, aký druh pečiva je pre človeka najoptimálnejší a najzdravší. Všeobecne sa dnes za najviac zdraviu prospešné považuje cereálne pečivo.
 
Objavujú sa však aj názory, že pečivo (konkrétne pečivo z pšenice) môže byť pre organizmus škodlivé, dokonca, že nás môže po troche i zabíjať. Objavuje sa viacero kníh na našom trhu, ktoré to popisujú (napr. kniha „Pšeničný mozog“). Ja s týmito názormi a tvrdeniami nesúhlasím.
 
Pre mozog môže byť v určitej chvíli prospešné využívať energiu aj z tukov a dokonca to môže mať pre mozog i prospešný efekt. Ale dlhodobo to nie je možné, už len kvôli tomu, že náš mozog je výsostne závislý na sacharidoch a nie tukoch.
 
Taktiež sa dnes objavuje trend konzumácie bezlepkového pečiva najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí sú výrazne ovplyvnení vedecky nepodloženými a klinicky neoverenými tvrdeniami. Tie sú hlásané „kvázi nutricionistami“ na rôznych internetových stránkach.
 
Naopak, dnes už existujú seriózne vedecké práce, ktoré hovoria o tom, že ak bezlepkové potraviny konzumujú ľudia, ktorí nemajú alergiu na lepok, tak to pre nich môže mať negatívny vplyv na zdravie. Potvrdilo sa, že títo ľudia majú nielen sklon k obezite, ale že sa u nich aj obezita objavila, a to aj s jej kardiovaskulárnymi a metabolickými komplikáciami.
 
Ale chyťme sa za srdce: nie je úžasné si občas dať aj krásne teplý mäkulinký chleba s úžasne vypečenou a chrumkavou kôrkou, ba hoc i natrený masťou a s cibuľkou a červenou paprikou navrchu? No to je úžasné a myslím si, že ak aj občas porušíme niekedy zásady správnej výživy, tak sa nič nestane, najmä ak to vykompenzujeme pohybom alebo aj troškou červeného vína, nie?
 
V ďalšej – 3. časti rozhovoru vám prinesieme info o pravde BIO potravín, ako fungujú funkčné potraviny a ďalšie tipy k zdraviu a štíhlosti!
 
 
Zdroj: Slovenská poľnohospodárska univerzita v  Nitra, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov.